Vzduchotechnický systém, zaisťujúci riadené rovnotlakové vetranie a výmenu vzduchu s rekuperačného odpadového tepla v objekte. Vzduchotechnickú jednotku s rekuperáciou tepla je možné inštalovať do technickej miestnosti, komory, šatne, alebo tiež v zádverí do skrine. Pomocou systémových, vzájomne kompatibilných pripojených vzduchovodov, optimalizovaných pre jednoduchú montáž s uložením do podlahy, alebo vedeným pod stropom objektu je zaistený prívod čerstvého filtrovaného vzduchu pre každú obytnú miestnosť. Odsávanie odpadového vzduchu je z kúpelní, WC a kuchyne. Objekt je tak zónovo prevetraný a čerstvý vzduch prechádza všetkými priestormi.
Rekuperácia = spätné získavanie tepla
Privádzaný vonkajší čerstvý vzduch prechádza cez rekuperačný výmenník vo vnútri vzduchotechnickej jednotky, do ktorej z druhej strany vstupuje teplý odpadový vzduch z objektu. Obidva prietoky vzduchu sú od seba oddelené sústavou kanálov, aby nedochádzalo k spätnému prieniku pachov z odvádzaného do prívodového vzduchu. Cez steny kanálov teplo z odpadového vzduchu prechádza do prívodového, ktorý je tak predvetraný. Rekuperačný výmenník dosahuje vysokého účinku odvádzaného tepla, bežne okolo 90 stupňov Celzia.
Pre vlastnú inštaláciu zariadenia je možné zvoliť z niekoľko výkonných rád s možnosťou inštalácie pod strop, alebo na stenu. Najdôležitejšie je vždy návrh veľkosti zariadenia, ktorý musí byť prispôsobený konkrétnemu domu – veľkosti, počtu vetracích priestorov a počtu obyvateľov.
Obecný popis – vetracie systémy s cirkuláciou pre chladenie a kúrenie:
Najkomfortnejší systém, založený na dvojzónových vzduchotechnických jednotkách. Vnútorná cirkulácia vzduchu zabezpečuje kúrenie, chladenie, alebo rozvod tepla od krbu po obytných miestnostiach. Kúrenie je tak zabezpečené bez nutnosti vetrania. Nasávanie vnútorného vzduchu je z najvyššieho miesta objektu a od krbu, cez filtráciu a dohrev alebo schladenie privádzaný podlahovým rozvodom do obytných miestností . Pri požiadavke na vetranie je vzduch odsávaný z kúpeľní, WC a kuchýň a po rekuperácií odvádzaný von z objektu. Privádzaný čerstvý vzduch je po predhriatí v rekuperačnom výmenníku zmiešaný so vzduchom cirkulujúcim, filtrovaným a po dohriatí alebo ochladení privedený do obytných miestností. Vďaka cirkulácií je pre obyvateľov využívaný celý vzduchový objem objektu, čím sa ďalej znižuje okamžitá potreba vetrania. Nie je potrebný ďalší doplnkový vykurovací systém, akurát do kúpelní sa inštalujú vykurovacie rebríky.
Vzduchotechnické jednotky si teplo, alebo chlad nepripravia samostatne, preto je nutné pripojenie na zdroje tepla (integrované elektrické ohrievače, elektrické, alebo plynové kotle, akumulačné zásobníky, tepelné čerpadlá) a zdroje chladenia (tepelné čerpadlá, vzduch – vzduch, vzduch – voda a zem – voda).
Pri pripojení na systémy tepelných čerpadiel je možné zaistiť aj čiastočné vykurovanie domu, ktoré je vďaka vlastnostiam tepelných čerpadiel nákladovo nižšie ako napríklad elektrinou. Voľba vlastného zariadenia sa uskutočňuje podľa konkrétnych parametrov objektu.
Vzduchotechnika a vykurovanie
Hlavne u energeticky pasívnych objektov sa často tvrdí, že temperovanie je možné zaistiť len ohrevom privádzaného vzduchu. V klimatických podmienkach Českej a Slovenskej republiky toto tvrdenie nie je pravdivé. Pre bežnú štvorčlennú rodinu je vhodné privádzať vzduch o objeme cca. 100m3/hod.( 25m3/1hod na osobu), ktorým môžeme ohriať na maximálnu dovolenú teplotu 50stupňov Celzia. Pri vyššej teplote sa prach vo vzduchu rozpadá na jemnejšie častice, ktoré pri dýchaní viac dráždia. Prívodom do obytných miestností tak vzduchom prenášame vykurovací výkon cca. 950W. Teoreticky by táto energia v súčte za deň a spoločne zo ziskami tepelnej energie z činnosti obyvateľov postačovala.
V dobe neobývaného objeku je ale potreba na vetranie nižšia, a tak aj prenášaný vykuravací výkon klesá. Ak by sme vetrali podľa potrieb na vykurovanie, teda aj pri neobývanom objekte výkonom ako za prítomnosti štyroch osôb, prípadne ešte väčšou intenzitou vzhľadom k minimálnym vnútorným ziskom z prázdneho objeku, hrozí vysušovanie vnútorného priestoru. Tento jav je spôsobený nízkou vlhkostou vonkajšieho vzduchu v zimnom období.
Doporučujeme preto doplniť systém rovnotlakového riadeného vetrania s rekuperáciou o samostatný vykurovací systém (radiátory, podlahové vykurovanie a pod.), alebo zvoliť systém teplovzdušného cirkulačného vykurovania s riadeným vetraním dvojzónovou vzduchotechnickou jednotkou. V tomto prípade je teplota cirkulujúceho vzduchu pri vykurovaní do cca.36-40 stupňov Celzia , pri prázdnom objekte nieje nutné vďaka cirkulácií vnútorného vzduchu vetrať kvôli prekrytiu tepelných strát objektu.
Vzduchotechnika a chladenie
Maximálny vetrací vzduchový výkon rovnotlakových vetracích jednotiek býva okolo cca.300m3/hod.. Pokiaľ toto množstvo privádzaného vzduchu ochladíme na ešte prijateľnú teplotu cca.15 stupňov Celzia proti uvažovanej vnútornej teplote 26stupňov Celzia tak prenášame chladiaci výkon cca.1000W. Tento chladiaci výkon je v horúcom letnom období obyčajne úplne nedostatočný pre citeľné zníženie teploty v interiéri. Ochladením vonkajšieho privádzaného vzduchu dochádza na chladiči ku kondenzácii vody, ktorá následne odteká do kanalizácie. Aj na túto kondenzáciu sa spotrebuje energia, takže okamžitý výkon zdroja chladu je o cca. 10/20% vyšší než výkon chladenia privádzaný do interiéru. Prevádzkové náklady tak rastú.
Pri potrebe na letné chladenie doporučujeme zvoliť dvojzónovú vzduchotechnickú jednotku, vybavenú s osadením chladiča pre prevádzku chladenie. Zdroj chladu je možné zvoliť tepelné čerpadlo vzduch – vzduch, zaisťujúce v prechodnom období aj kúrenie, alebo variantu tepelného čerpadla vzduch – voda, zaisťujúci i ohrev vody, alebo zem – voda s možnosťou tzv. priameho chladenia chladom zo zeme a regeneráciou zeminy. Vďaka cirkulácii vnútorného vzduchu je možné zaistiť prenos výkonu chladenia 1400/3000W. Pretože sa využíva vnútorný vzduch objektu, bez výslednej kondenzácie je okamžitý výkon chladu prakticky odpovedajúci prenášanému výkonu, čím sa ďalej relatívne znižujú náklady na prevádzku chladenia.