Jedná sa o takzvaný tackerový systém podlahového vykurovania, čo znamená, že pri zaliatím tepelno-vodivým anhydritovým liatym poterom dochádza k stopercetnému obaleniu plasto-hliníkovej hadice a nedochádza tak k zbytočným stratám tepla.Tento vykurovací systém Vám umožní reguláciu teploty v každej miestnosti podľa Vašej potreby. Všetky nami dodávané materiály sú kvalitné a certifikované podľa najnovších EU noriem.
Poznáte výhody a nevýhody podlahového kúrenia?
Podlahové vykurovanie sa stáva populárne aj na Slovensku, pretože aj pri použití vysokokvalitných materiálov je cenovo dostupné pre každého.
Funguje už pri nízkej vykurovacej teplote (od 30 stupňov) a tým sa výrazne znižujú celoročné náklady na vykurovanie. Tým, že je zabudované v podlahe, zbytočne nezaberá žiadny úžitkový priestor. Dá sa ním nahradiť konvektor ( radiátor ) a tak sa predchádza kondenzácii a zaparovaniu vstupných a balkónových dverí. Podlahové kúrenie Top heating je systém, ktorý v kombinácii s anhydritovým poterom dokáže ušetriť ročne aj stovky eur.
Podlahové kúrenie vám dodáva oveľa väčší komfort ako iné bežné systémy vykurovania. Jedna z najväčších výhod podlahového kúrenia je dokonalé rozloženie tepla v každej miestnosti. Komfort tepla, rovnomerné vykúrenie miestnosti a takmer nulové vírenie prachu, tak by sa dalo charakterizovať podlahové kúrenie v skratke.
Podlahové vykurovanie patrí k nízkoteplotným sálavým systémom.
Podlahové vykurovanie delíme na 2 druhy a to :
- teplovodné
- elektrické
Teplovodné vykurovanie
Teplovodné rozvody podlahového vykurovania sú zaliate v betónovom lôžku pod podlahovou krytinou spolu s vrstvou tepelnej izolácie. Teplota vykurovacej vody v podlahovom kúrení dosahuje najviac 55 ºC, takže základnou podmienkou je nízkoteplotný zdroj tepla alebo kombinácia klasického zdroja s akumuláciou teplej vody v zásobníku. V dnešnej dobe sa čoraz najviac používajú tepelné čerpadlá typ vzduch – voda. Pri teplovodnom vykurovaní sa používajú vykurovacie rúrky z plastu a hliníka tzv. plast-hliník.. Obozretný treba byť najmä pri plastových rúrkach podlahového vykurovania. Mali by mať kyslíkovú tesniacu bariéru, aby sa zabránilo prenikaniu kyslíka do ich útrob. Ak sa totiž kyslík dostane do vykurovacej vody, mohol by spôsobiť koróziu kovových častí celého vykurovacieho okruhu.
Teplovodné vykurovanie sa dá realizovať dvoma spôsobmi a to:
- mokrý systém
- suchý systém
Používanejším je systém na mokro ( používa aj firma DrevoDom Zvolen ), kedy sa vykurovacie rúrky zalievajú do cementového poteru, alebo liateho poteru priamo nad tepelno-akustickou izoláciou. Ak je zmes zušľachtená plastifikačnou prísadou vhodnou na tvarovanie, dokonale obalí hadice. Mokrý spôsob montáže podlahového vykurovania sa viac odporúča pre novostavby.
Pri suchom systéme vykurovania sa rúrky vkladajú do prefabrikovaných tvarovaných platní, kde ich od poterovej vrstvy oddeľuje separačná fólia. Nevýhodou je zhoršený prenos tepla z dôvodu vzduchovej medzery medzi vykurovacím rúrkami a poterom. Tento spôsob sa preto využíva skôr pri rekonštrukciách.
Elektrické vykurovanie
V prípade elektrického vykurovania sa pod podlahovú krytinu, ktorou býva najčastejšie plávajúca podlaha alebo dlažba, inštalujú vykurovacie vodiče, fólie alebo rohože. Tieto bývajú zvyčajne uložené do betónovej mazaniny alebo priamo pod podlahu, kedy ide o priamy ohrev. Elektrické podlahové vykurovacie sústavy- hlavne samolepiace rohože, sa výborne uplatnia hlavne pri rekonštrukciách starších bytov. Možno ich totiž inštalovať priamo na betónový povrch, ba dokonca aj na starú dlažbu, len potrebné uložiť ich do vrstvy tmelu.
Odborníci doporučujú používať podlahové kúrenie len v dobre izolovaných domoch. Najlepšie sa kombinuje s kondenzačným kotlom a tepelným čerpadlom. Samozrejmosťou je však aj automatická regulácia teploty, prípadne je možné vykurovaciu teplotu naprogramovať pomocou termostatu.
Ak sme sa rozhodli pre podlahové kúrenie, čaká nás ešte výber vhodného druhu podlahoviny. Najvhodnejšie sú materiály s vysokou tepelnou vodivosťou, dobrou akumuláciou tepla no a samozrejme s vysokou trvanlivosťou. Týmto podmienkam vyhovujú hlavne veľkoplošné parkety s laminátovou alebo dyhovanou vrstvou, ktoré by nemali byť hrubšie ako 7 mm. Pokiaľ chcete podlahové kúrenie kombinovať s dlažbou alebo inou krytinou, poraďte sa pri kúpe s odborníkmi, ale v zásade platí, že je dobré siahnuť po produktoch menšej hrúbky.
Podlahové kúrenie by malo byť inštalované tak, aby v najchladnejších dňoch v roku teplota jeho povrchu mala max. 29°C a pričom teplota v miestnosti by mala dosiahnuť 20°C.
Výhody podlahového kúrenia
Z čisto estetického hľadiska nebudú tróniť v izbách nevzhľadné , nepraktické radiátory, z ktorých je potrebné neustále utierať prach. No výhod podlahového kúrenia je oveľa oveľa viac.
Nie je pravdivé tvrdenie, že vzhľadom na nízku teplotu podlahy počas vykurovania nebývajú miestnosti dostatočne vykúrené. Podlaha je veľká plocha. Oveľa väčšia, ako plocha radiátora. Z toho logicky vyplýva, že podlahové kúrenie v konečnom dôsledku dokáže dodať rovnaké (ak nie väčšie) množstvo tepla do miestnosti, ako radiátor, zohriaty na oveľa vyššiu teplotu. Pri kúrení radiátorom sa teplo prenáša konvekčne, čiže prúdením. To znamená, že sa víri prach.
Naopak, podlahové kúrenie dodáva teplo do miestnosti hlavne pomocou sálania. Konvekčné prúdy sú minimalizované. Sálaním sa zohrievajú pevné predmety v miestnosti a od nich dochádza k prenosu tepla vzduchom. Podlahové kúrenie dodáva veľmi rovnomerné teploty nad podlahovou plochou a to aj v prípade miestností s vysokými stropmi. V nich vzniká pocit tepla za oveľa menšie náklady. Praktické skúšky dokázali, že pomocou podlahového kúrenia je možné ušetriť 15 – 50% celkových nákladov na energie počas vykurovacieho obdobia. Nesmieme zabúdať, že podlahový vykurovací systém je neviditeľný, nevyžaduje žiaden ďalší priestor na inštalovanie. Zároveň je prakticky bezúdržbový a eliminuje možnosti úrazu, pretože neexistujú žiadne zvláštne riziká v oblasti vašej bezpečnosti. Zo zdravotného hľadiska je podlahové kúrenie správnou voľbou. Prachové častice víri vo vzduchu minimálne a tak chráni osoby trpiace astmou a dýchacími problémami. Zároveň znižuje úroveň vlhkosti v miestnostiach. Doslova robí suché prostredie v kobercoch a nedáva tak šancu na prežitie a rozmnožovanie roztočov. Teplo priamo z podlahy je významným činiteľom prevencie proti artritíde. Podlahové kúrenie eliminuje riziko popálenia vďaka nízkym teplotám.
Z praktického hľadiska je síce pravda, že na ohrev podlahy je potrebný dlhší čas, ako je potrebný na ohrev radiátorov, na druhej strane zostane podlaha príjemne teplá aj niekoľko hodín po odstavení zdroja tepla. Tvrdenie, že podlahové kúrenie sa nedá nainštalovať pod niektoré druhy podláh je pravdivé len čiastočne. V prvom rade je potrebné zohľadniť fakt, že čím je menší tepelný odpor vrchnej časti podlahy, tým je podlahové kúrenie účinnejšie. Nášľapná vrstva by mala teda byť čo najmenším tepelným izolantom. Neodporúčajú sa hrubé koberce, ale ani drevené parkety (vzhľadom na prirodzené reakcie dreva na teplo). Ako ich náhradu možno však použiť melamínové (špeciálne laminátové) parkety. Ideálne však zostáva vytvoriť nášľapnú vrstvu z keramickej dlažby, ktorá je vynikajúco tepelne vodivá.
Nevýhody podlahového kúrenia
Dodatočná montáž podlahového kúrenia napríklad pri rekonštrukcií staršieho domu môže byť zbytočne predražená a nepraktická. Podlahové kúrenie musí byť dobre navrhnuté a jeho inštalácia dôsledne a precízne vykonaná. Je veľmi ťažké zmeniť či upraviť tento systém dodatočne. K nevýhodám podlahového kúrenia patrí, že reaguje pomaly a môže trvať dlho, kým sa zahreje. Tento fakt je však vyvážený dlhou dobou chladnutia nášľapnej vrstvy. Najlepšie sa teda využíva v domácnostiach a budovách, ktoré sú v prevádzke pomerne dlhé obdobie a nie tam, kde potrebujeme rýchlo ohriať obytný priestor. Poruchy podlahového kúrenia sú pomerne vzácne, no v prípade chýb v systéme je nutné „otvoriť“ podlahu a uvoľniť tak prístup k potrubiu či elektrickej rohoži či káblom, čo je nákladné a nepraktické. Modernejšie spôsoby podlahového kúrenia však využívajú takzvané systémové dosky ( používa firma DrevoDom Zvolen, kde je akumulačná vrstva od potrubia oddelená. Vykurovacie rúrky sú zafixované v systémovej doske a akumulačná vrstva je až nad nimi. Poslednou základnou nevýhodou podlahového kúrenia je to, že ak je vedené celoplošne, musíme venovať pozornosť niektorým druhom nábytkov, umiestnených priamo na podlahe, aby sa neničili vďaka reakcií na zvýšené teploty. Netýka sa to samozrejme všetkého nábytku, odporúča sa však tepelne odizolovať od podlahy klavír.